http://www.multimediaexpo.cz/mmecz/index.php?action=history&feed=atom&title=NGC_6960 2026-05-03T03:17:45Z Historie editací této stránky MediaWiki 1.16.5 http://www.multimediaexpo.cz/mmecz/index.php?title=NGC_6960&diff=186056&oldid=prev 2013-06-24T16:06:07Z

<p>1 revizi</p> <table style="background-color: white; color:black;"> <tr valign='top'> <td colspan='1' style="background-color: white; color:black;">← Starší verze</td> <td colspan='1' style="background-color: white; color:black;">Verze z 24. 6. 2013, 16:06</td> </tr></table>

Sysop http://www.multimediaexpo.cz/mmecz/index.php?title=NGC_6960&diff=186055&oldid=prev 2013-05-27T15:13:49Z

<p>+ Vylepšení</p> <p><b>Nová stránka</b></p><div>{{deepsky |<br /> názov = NGC 6960 |<br /> typ = [[zbytek supernovy]] |<br /> rektascenzia = 20h 45m 42s |<br /> deklinácia = +30° 43' 0&quot; |<br /> vzdialenosť = 2&amp;nbsp;500 [[ly]] |<br /> zdanlivá jasnosť = – |<br /> vek = 50 000 let |<br /> súhvezdie = Labutě |<br /> obrázok = WestVeilHunterWilson.jpg |<br /> epocha = 2000.0 |<br /> }}<br /> <br /> '''NGC 6960''' také nazývaná '''Riasová hmlovina''' nebo '''Metla čarodejnice''' je [[zbytek supernovy]] (presnejšie jej západná časť) v souhvězdí [[Souhvězdí Labutě|Labutě]], kterou objevil William Herschel [[7. září]] 1784. Môžeme ju pozorovať už malým ďalekohľadom, najlepšie s [[UHC filter|UHC filtrom]]. Jasná hviezda v jej blízkosti je [[52 Cygni]] a dá sa vidieť aj voľným okom, ale k hmlovine NGC 6960 nemá žiadny vzťah.<br /> <br /> Táto [[emisní mlhovina]] zaberá veľkú oblasť oblohy blízko [[hviezda|hviezdy]] [[Gienah]]. Nazýva sa tiež Riasy, alebo Slučka v Labuti. Označovaná je ako '''NGC 6992-5''' a '''NGC 6960'''. Je zložená z množstva jemných vlákien. Nachádza sa vo vzdialenosti 2 500 [[svetelný rok|svetelných rokov]]. Zaujímavá je tým, že ju neožarujú hviezdy a predsa svieti. Predstavuje pozostatok po [[supernova|supernove]], ktorá vybuchla asi pred 50 000 rokmi. [[Plyn]]y boli vyvrhnuté obrovskou [[rýchlosť]]ou (10 000 km/s), no preletom [[medzihviezdne prostredie|medzihviezdnym prostredím]] sa ich rýchlosť znížila na terajších 100 km/s. Hrnú pred sebou [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnu hmotu]], pričom sa tvorí rázová vlna, v ktorej sú plyny stlačené, zohriate a ionizované. Pri opätovnom spájaní ([[rekombinácia|rekombinácii]]) žiaria a to nielen vo [[svetlo|svetle]], ale aj v [[röntgenové žiarenie|röntgenovom]] a [[rádiové žiarenie|rádiovom žiarení]]. Vyvrhnutý materiál sa zrazil do chumáčikov a nevytvoril preto pravidelný tvar. Skutočný priemer hmloviny je 70 až 100 svetelných rokov a je tiež röntgenovým a rádiovým zdrojom. Komplex hmlovín objavil v roce 1784 William Herschel svojím 45-centimetrovým ďalekohľadom.<br /> <br /> Celý hmlovinový komplex tvoriaci Riasovú hmlovinu zaberá na oblohe oblasť o veľkosti asi 5 [[spln]]ov [[Mesiac]]a. Dá sa zachytiť skôr fotograficky ako opticky, aj keď pri veľmi tmavej oblohe a periférnom videní možno v ďalekohľade vidieť minimálne náznaky hmloviny. Hmlovina sa celkove delí na východnú časť (Vláknitú hmlovinu - [[NGC 6992]] a [[NGC 6995]]), strednú časť (Pickeringov trojuholník - [[NGC 6974]] a [[NGC 6979]]) a západnú časť (Sieťovú hmlovinu - [[NGC 6960]]). <br /> <br /> Hmlovina bola opticky stotožnená so zdrojom röntgenového žiarenia '''Cygnus X-5'''.<br /> <br /> {{navigátor|NGC 6959|NGC 6961}}<br /> <br /> == Externí odkazy ==<br /> <br /> <br /> {{Článek z Wikipedie (SK)}}<br /> [[Kategorie:Souhvězdí Labutě]]<br /> [[Kategorie:NGC objekty|6960]]<br /> [[Kategorie:emisné hmloviny]]<br /> [[Kategorie:Röntgenové zdroje]]<br /> [[Kategorie:Rádiové zdroje]]<br /> [[Kategorie:Pozostatky supernov]]</div>

Sysop